Nedávno som si kúpil dom a keď som sa tam nasťahoval, uvedomil som si, že bez psa to nepôjde. Vždy som mal rešpekt pred bojovými plemenami, ale práve také som chcel. Všetci ma odhovárali, že takého psa sa nedá vycvičiť a že sa nedá zvládnuť. Teraz už viem, že to nie je pravda.

Ako som k Ruby prišiel? Počas učenia v autoškole, pri rozhovore so žiakom padla reč na psov, pričom spomenul, že jeho známy má chovnú stanicu anglických staffordshirdshírskych bullteriérov a že sa mu práve narodili šteniatka. Našťastie bolo jedno (už iba jedno) voľné. Trošku som bol sklamaný, keď to bola sučka a že bude bez papierov (kvôli určitým exteriérovým vadám - krivší predný dolný zub a deformovaný chvost, ktorý je teraz skrátený), ale keď som ju prvý krát videl, vôbec mi to nevadilo a bol som z nej úplne hotový. Mimochodom, ten žiak vodičák urobil, bol šikovný ;).

Nikdy by som nepovedal, že bojové plemeno psa môže byť také hravé a rozumné, ale zároveň také tvrdohlavé. Aj keď niekedy robí veľký bordel (potrhá nám rohožku,...), je to stále naša Ruby.

Samozrejme, mať doma bojové plemeno nie je len tak. Nemožno zanedbať výživu, výchovu a správne správanie sa k takémuto druhu psa. Pomohli mi rady od chovateľa ako aj rady z odbornej literatúry.
Dôležitá je správna a vyvážená strava. Moja Ruby papá vždy skôr ako ja. Jej strava je pestrá: neoplatí sa šetriť na kvalitných granulách a na pracnej príprave jedla. Keďže tieto plemená jedia hltavo, nesmú kosti a mäso musí byť dôkladne pokrájané (bez korenín a soli). Strava je dopĺňaná zeleninou, ryžou, zemiakmi. Túto snahu vidieť na jej peknom osvalení.

Ruby:
- má rada prechádzky (ale mimo dosah ľudí a iných malých a aj veľkých psov, na ktorých by si pochutnala :)) - problémom je jej sila a to, že chce byť všade prvá. Je to ťahúň, preto potrebuje špeciálny hrudníkový remenec oproti obyčajnému obojku, s ktorým sa len dusila.

- rada sa hrá - s obľubou trhá svoje, ale aj cudzie veci (aj tie na ktorých spí), ale najradšej sa hrá na hluchú babu. Je to taká hra na ignoráciu, ale baví to iba ju.

- pri pokarchaní stiahne uši, zvýrazní svoj predkus, začne sa túliť k nohám. Je ako malé dieťa, skúša svoje hranice a našu trpezlivosť.

- a ešte zopár neduhov, aj keď ich nie je veľa - počas spánku nenormálne chrápe (horšie ako ja :)), pri jedení mľaská a krochká a po najedení grgá (horšie ako ja). Ale keď sa to prepáči jej, tak aj mne :D